Z mozaiky vzťahov a komunít boli násilne vytrhnutí, a predsa v našich spomienkach stále žijú Nezabudnutí susedia.
S úctou sme si dnes pripomenuli ich mená a vek, v ktorom ich životy vyhasli v táboroch smrti. Niektorí boli rovesníkmi našich žiakov zo 7.B, ktorí ich mená čítali nahlas, ako tichú, ale zároveň silnú poctu ich pamiatke.
Možno by dnes medzi nami žili ich potomkovia. Chýba nám ich prítomnosť, úsmev, osobnosť, talent i jedinečné prejavy každodenného života.
Tvár II. svetovej vojny bola krutá, no v jej tieni sa zároveň zrodili skutky odvahy, súcitu a ľudskej spolupatričnosti. Spomíname aj na tých, ktorí s otvoreným srdcom a rizikom vlastného života podali pomocnú ruku. Ich konanie zostáva večným svedectvom dobra.
Nech sú tieto spomienky pre nás výzvou, aby sme aj dnes chránili hodnoty ľudskosti. Práve v časoch, keď sa znovu objavujú prejavy nenávisti a neznášanlivosti. Pestujme medzi sebou úctu, priateľstvo a vzájomnú podporu, aby mozaika našich životov zostala obrazom nádeje, dobra a spolupatričnosti.