Dnes, my siedmaci zo 7. A, spoločne sadíme malé cibuľky krokusov. Tie tiché symboly spomienky na deti, ktoré počas holokaustu prišli o svoj život len preto, že boli iné.
Žlté kvety krokusov svojou farbou pripomínajú žltú hviezdu, ktorú museli Židia nosiť počas II. svetovej vojny. Keď sa na jar objavia prvé kvety, rozžiaria zem ako lúč svetla v tme.🏵️Stanú sa pripomienkou, že aj po utrpení môže znovu vyrásť nádej, radosť a život.🏵️
Sadíme ich preto, aby sme nezabudli. Aby sme si pripomínali, kam vedie nenávisť a netolerancia a aby sme si uvedomili, akú silu má dobro, úcta a porozumenie medzi ľuďmi.
Každý rozkvitnutý krokus bude drobnou spomienkou na deti, ktoré už nemohli vyrásť a zároveň sľubom, že ich príbeh nezmizne. Je to náš malý čin, no s veľkým významom. Je to znak nádeje, že svet sa stále môže stať spravodlivejším, láskavejším a ľudskejším.💛