Každý z nás vie, že nezostane navždy mladý. Nie každý však vie, že v našej obci žije muž, ktorého dátum narodenia sa zhoduje s dátumom vzniku Československej republiky. Prežil strastiplné detstvo, život mu prinášal veľa bolestí, počas II. svetovej vojny bol ťažko ranený a jeho život visel na vlásku. Prežil vďaka nádeji a viere v Boha. Sám nám to viackrát pripomenul v družnom rozhovore. Ani ďalšie životné etapy pána Andreja Slotu neboli len radostné. Ťažká, dlhoročná práca na železnici, vážna choroba a náhly odchod do večnosti milovanej manželky v jej 41 rokoch, neľahká výchova 3 dcér bez mamy. Toto sú len odrobinky mozaiky skoro 100 ročného života. Usmievavý a plný elánu nám ponúkol kus zo svojich drahocenných spomienok. Živá gestikulácia a jasná myseľ, slová plné múdrosti a každé z nich má hlboký zmysel. Šarišský dialekt neodmysliteľne a úplne samozrejme patrí k ujovi Andrejovi. Ako to všetko zvládol?
"Pana Boha še neopuščim, bo som veľo zažil", odhodlane nám odovzdáva múdrosť a silu viery. Pamätá si všetkých kňazov, ktorí vo farnosti pôsobili a teší sa na každú návštevu kňaza s euchraristiou. Viera v Boha mu dáva silu a optimizmus. Šesť párov očí ôsmakov našej školy obdivne pozerá na uja, ktorý im ponúka bohatstvo svojho neľahkého života v prítomnosti dcéry Márie a jej manžela.Toto je živá lekcia prirodzenej úcty a vďačnosti. Jeho najbližší nezabúdajú na obetu otca a opätujú ju láskavou opaterou. Cítiť to z každého starostlivého a láskavého gesta. Toto je dar obety a vzájomnej lásky v rodine. Kultúra života v praxi jednej z mnohých rodín, o ktorých sa v učebniciach nepíše. „Pridzece ku mne ešči?" Dá sa takéto vrúcne pozvanie odmietnuť? Ujovi Andrejovi sme sľúbili, že mu prídeme zaspievať k jeho stým narodeninám. Už teraz sa tešíme!
Ďakujeme za krásnu dušu obrúsenú bolesťou, napriek všetkému sa každá vráska na tvári usmieva. Vďaka ujo Andrej!
