Niekoľko rád pre rodičov od špeciálneho pedagóga

       Spoločným prejavom všetkých porúch učenia a porúch pozornosti je často aj nechuť (niekedy až odpor) k učeniu. U žiaka sa môžu vyskytovať aj stavy úzkosti, strachu, zníženie sebavedomia alebo problémové správanie z dôvodu, že v učení nedosahuje primerané výsledky aj napriek zvýšenej snahe. Preto povzbudzujte svoje deti a ...

 

1. hľadajte zlatú strednú cestu – nepreťažujte svoje deti. Nekonečným písaním diktátov a čítaním dlhých textov v dieťati skôr vzbudíte odpor k týmto činnostiam, než by ste mu pomohli. Na druhej strane neskĺznite ani do opačného extrému, že nič nemusí robiť lebo má na vyučovaní  „úľavy“, keďže je integrovaný a niektoré školské povinnosti nezvláda ako jeho spolužiaci.

 

2. spolupracujte s učiteľmi – učitelia pracujú s Vašimi deťmi v škole a vy doma. Čo tak spojiť svoje sily na ceste za spoločným cieľom a dohodnúť sa na rovnakých prístupoch k dieťaťu a postupoch práce, aby sme ho nezmiatli svojimi odlišnými požiadavkami?

 

3. chváľte svoje deti – urobilo dnes vaše dieťa pri počítaní alebo čítaní menej chýb? Pochváľte ho! Dajte mu najavo, že si všímate jeho snahu a pokroky. Kritika mu nepomôže.

 

4. nepýtajte sa detí na známky ale na to, čo sa v škole naučili a čo zažili – rozprávajte sa so svojimi deťmi, počúvajte ich. Nech Vám povedia, ako sa v škole mali, čo zažili a čo nové sa dnes naučili. Známky sú dôležité, ale dojmy a pocity ešte dôležitejšie.

 

5. neporovnávajte ich s inými deťmi – Aničke ide veľmi dobre počítanie a Jožko má s počítaním veľké problémy... Každé dieťa je iné! Neporovnávajte ich teda navzájom, ale samých so sebou. Povedzte Vášmu dieťaťu, že ste si všimli, ako sa zlepšilo v počítaní oproti predchádzajúcemu obdobiu. No a čo, že ostatní spolužiaci to zvládajú lepšie? Dieťa s problémami v učení to zvláda v rámci svojich možností a potrebuje od Vás cítiť podporu.

 

6. nezameriavajte sa iba na výsledky, dôležitá je snaha – opäť sa vraciame k známkam... Vyzdvihujte snahu svojich detí, aj keď výsledok ich práce nebol najlepší. Veď každému sa darí niekedy viac a niekedy menej.

 

7. buďte trpezliví a neočakávajte od detí veľa – ako sme už spomenuli, každé dieťa je iné. U niektorých detí bude zlepšenie viditeľné skôr, iné budú postupovať pomalšie. Netreba sa ale vzdávať. Aj menšie a pomalšie kroky sú dôležité.